Potvrdilo nám to niekoľko rokov skúseností – na jeseň a cez zimu sa jazdí božsky. Nie je na cestách toľko cyklistov, hrádze sú takmer prázdne, lesy rovnako. Chce to síce lepšiu výbavu a viac predvídavosti, ale výsledok stojí za to.
Ak sa ešte stále pohrávate s myšlienkou, že by ste radi jazdili aj v chladnejších mesiacoch, máme pre vás zopár tipov od našich predajcov a profesionálnych jazdcov. Tí nám v rozhovore prezradili nie len to, ako počas jesene a zimy jazdiť či kde konkrétne jazdiť, ale aj to, ako si to správne vychutnať. Hovorili sme o tom s našim predajcom Andrejom z horného poschodia predajne Športservis v Podunajských Biskupiciach a s našimi profi jazdcami Jurajom Ozimym a Petrom Strenkom. V prípade, že viete už teraz, že jazdenie v chlade je to pravé pre vás, pozrite si rovno našu ponuku výbavy.
Prečo sa oplatí jazdiť v chladnejšom počasí?
Peter: S jednou malou pol-litrovou fľašou vydržím v pohode 3-hodinový výjazd. V zime termoflaša (Elite Deboyo) udrží čaj dlho teplý, odporúčam! Mandarínky mi tiež nikde nechutia lepšie ako na výjazde na jeseň alebo v zime.
Juraj: Kondíciu treba udržiavať celý rok a ak niekto nepresedlá v zime na beh, bicykel je stále skvelá voľba. Jazda na snehu naučí fantasticky techniku, ktorú je možné následne využiť v lete pri jazde na horskom ale aj na cestnom bicykli. Človek sa naučí, kde je hranica priľnavosti pneumatík (prekvapivo výrazne ďalej ako hranica schopností cyklistu). Prípadný pád do snehu nie je taký hrozný, keď je človek naobliekaný. Zároveň sa počas hodinovej zimnej jazdy dokáže človek zničiť ako na pol-dňovom letnom výjazde. Navyše, keď krajinu prikryje sneh, zaniknú štandardné chodníky a ľudia si vyšliapu nové, často inokade, čo je zaujímavá zmena. Výhody ako zvyšovanie otužilosti a zlepšenie techniky dýchania sú samozrejmosť. Taktiež sa človek naučí optimálne servisovať bicykel, v opačnom prípade sa mu do mesiaca, (hlavne lacnejšie modely) rozpadne.
Andrej: Chladnejšie jesenné počasie mne osobne vyhovuje najviac z celého roku. Slnko ma nenúti vypiť litre vody, nepotím sa za troch a viem podať na svojich overených trailoch rovnaký a neraz i lepší výkon s výdajom rovnakej energie. Jednoducho, platí pravidlo, že horúce letné dni sú síce príjemné, ale zároveň vyčerpávajúce a náročné na kondíciu jazdca. Jeseň vnímam ako pohodové obdobie, kde už len zúročujem získaný skill nadobudnutý z celej sezóny a jazdím si “just for fun”. Pritom ma fascinuje zmena okolitej prírody. Listy na stromoch sa vyfarbia do červena, vzduch je osviežujúci a staré známe trate postupne zapadnú lístím. To je aj ďalší dôvod na zábavu s bikom a overenie si svojich zručností. Netreba však zabúdať na opatrnosť, pretože pod lístím sa môžu skrývať konáre, uvoľnené skaly alebo menšie či väčšie nerovnosti, ktoré neraz dokážu prekvapiť i skúseného bikera.
Čo môže cyklista zažiť na jeseň a v zime, čo inokedy nezažije?
Peter: Je väčšia šanca stretnúť divú zver na jeseň. Samému sa mi podarilo stretnúť divé svine, muflóny ale aj jazveca. Na rovine v Rakúsku sú nekonečné zástupy zajacov. Farby v lese sú najkrajšie na jeseň, teda až do momentu, kým neopadá lístie. Jeseň znamená aj babie leto a to je super, keďže sa tak aj v októbri občas podarí pojazdiť v krátkom drese. Okrem toho vždy navštívim miesta, ktoré odkladám celú sezónu a keďže rád zbieram lesné plody, na jeseň si vychutnávam jedlé gaštany aj trnky. Hlavne pre jedlé gaštany som ochotný spraviť aj dlhší výjazd, už poznám miesta, kde rastú a nie sú vyzbierané ľuďmi, pretože v blízkosti mesta sú beznádejne vyzbierané.
Juraj: Pokoj. To je asi najväčší zážitok. Stačí vybehnúť na dobre známy trail za mestom, kde v lete stále zavadzajú ľudia s e-bikami, šialení chrti trénujúci XC jazdenie a turisti so psami. V zime nikto. Iba ja, bike a dve koľaje v snehu od podobného šialenca ako ja, čo tade išiel skôr v ten deň. Taktiež je možné pozorovať divé zvieratá, ktoré je v snehu oveľa ľahšie zbadať. A z kopcov, ktoré majú štandardne vrchol schovaný medzi stromami, je zrazu bez lístia perfektný výhľad.
Ako sa líšia vaše cyklistické zvyky a trasy v zimnom období?
Peter: Som hlavne horský cyklista, avšak mimo sezóny viac jazdím na cesťáku ako na horskom (v prípade blata). V zime je jazda po snehu v MK veľký zážitok a veľká makačka, je to oveľa náročnejšie. Jeseň a zima = málo svetla. Ale s kvalitným svetlom sa dá jazdiť aj po tme!
Andrej: Vyslovene zimné obdobie prečkám v krytej hale v Šenkviciach. Na bicrosovej dráhe si na svoje príde ako začiatočník tak i skúsený profík. Ide v podstate o pumptrackovú dráhu ukrytú v hale, takže vrtochy počasia tam absolútne nevadia a my sa môžeme tešiť z bicyklovania i v zimných mesiacoch, kedy sa iní napríklad lyžujú. Na svoje si dirteri a freerideri prídu v Hangair centre vo Vajnoroch. Tu si môžu do sýta a bezpečne vyskúšať skoky a triky s bicyklom do bazéna s molitanom a centrum ponúka i lekcie so skúseným trénerom, ktorého rady určite uľahčia progres v tomto športe.
Juraj: Jazdenie v zime je otravné z pohľadu výbavy. Obliecť sa a vyzliecť často trvá takmer tak dlho ako celá jazda. A potom keď má človek na sebe 4 vrstvy, tak si spomenie, že zabudol hrudný senzor tepu. Bicykel treba po každej jazde očistiť od blata a snehu. Ak ho človek skladuje v byte, tak má všade bordel. Reťaz treba utierať po každej jazde, inak zhrdzavie a ešte hodinu po jazde z nej kvapká čierna slaná voda. Jedna odjazdená zima zničí bicykel viac ako celý zvyšok roku. Napriek tomu všetkému, vďaka zimnému jazdeniu sa človek oveľa viac teší na teplo domova a zlepšuje si techniku na leto. Ak je sneh, dá sa opäť jazdiť aj v noci, lebo je vidno. A jazda počas teplého jesenného dňa je naozaj nádherná. Kto si rád vychutnáva krásu krajiny, jesenné jazdenie je z môjho pohľadu asi najkrajšie zo všetkých.
Máte nejaké svoje vlastné 10-toro pre cyklistu na jesenných a zimných cestách?
Peter: Nie je ich asi 10, ale nejaké základné pravidlá mám: Prv pozriem teplomer, až potom sa podľa toho obliekam. Netreba to s obliekaním preháňať (niekedy je menej viac). Nohy a ruky v teple je základ, takže návleky a kvalitné rukavice. Na snehu stačí menej kilometrov… Je to makačka!
Andrej: S príchodom chladnejšieho počasia je základnou a nevyhnutnou súčasťou každého cyklistu prispôsobiť chladnejším podmienkach svoj outfit. Krátke gate a tričko vystriedajú postupne teplejšie ponožky alebo návleky na tretry, zateplené nohavice. Tričko alebo dres nahradí termo oblečenie neraz v kombinácii s cyklistickou bundou vybavenou rôznymi membránami či už odolnými voči vetru alebo vode. Samozrejme, nesmieme zabudnúť ani na celoprstové rukavice a čiapku pod prilbu.
PRÍĎTE SI DO ŠPORTSERVISU VYBRAŤ VÝBAVU NA JESEŇ A ZIMU. ZOZNAM TOP PRODUKTOV NÁJDETE TU.
DESATORO PRE JESEŇ A ZIMU NA BICYKLI JURAJA OZIMYHO
Náš cyklista Juraj Ozimy pre vás pripravil zopár tipov a rád, ako si správne užiť jeseň a zimu na bicykli. Venuje sa v nich výberu oblečenia, príprave bicykla, technike jazdy i tomu, čo si mnohí z nás pri jazde v chladnejšom počasí často neuvedomujú.
OBLEČENIE
- Drahšie kusy sú vyrobené z materiálov, ktoré boli niekoľko rokov dozadu dostupné iba kozmonautom alebo armáde. Takéto oblečenie dokonale odvádza z tela pot, ktorý spôsobuje pocit chladu a zároveň drží telo v teple. Výhodou je, že často stačí jedna vrstva a človek nestráca flexibilitu a pocit ľahkosti. Nevýhodou je často astronomická cena.
- Lacnejší variant spočíva v jednoduchom navrstvení letných vrstiev. Lacná základová vrstva plus dres a ľahká bunda alebo len dva dresy udržia telo v teple a uchránia proti vetru. Výhodou je nízka cena, nevýhodou je znížená obratnosť a potenie. Človek nesmie postáť, lebo sa spotí a ostane mu ešte väčšia zima.
- Ochrana hlavy a krku výrazne prispieva k tepelnému komfortu. Ak je človeku chladno na krk, čoskoro mu stuhne tak, že nebude môcť ani otočiť hlavou a celkovo mu bude zima. Rovnako hlava, kde si treba chrániť čelo, uši a boky hlavy, ktoré chladí prúd vzduchu. Na to sa výborne hodí bufka, ktorú počas teplejších dní môže mať človek na krku a keď sa ochladí viac, tak si ju môže natiahnuť na celú hlavu, aby mal odokrytú iba tvár. Na hlave mu ju zafixuje proti pohybu prilba. V teplotách pod bodom mrazu sa oplatí kukla.
- Rukavice rovnako dramaticky zvyšujú komfort. Pri teplotách pod 5°C už začínajú krehnúť prsty a znižuje sa flexibilita zápästí. Hliníkové páčky bŕzd pôsobia ako chladič, ktorý ešte viac podchladí skrehnuté kĺby.
- Topánky by v sychravom počasí mali byť odolné voči striekajúcej vode. Nie je nič horšie ako mať premočené nohy od ľadovej vody a nemať sa do čoho prezuť. Táto situácia zloží aj najdrsnejších jazdcov. Výborné sú v takomto prípade neoprénové návleky na tretry, ktoré sa dajú natiahnuť aj na obyčajné topánky a udržia ich aj s členkami v suchu za každých okolností.
PRÍPRAVA BICYKLA
- Minimum prípravy bicykla na sychravé a zimné jazdenie je dobré ošetrenie reťaze mazivom odolným voči vode. Rovnako je dobré skontrolovať stav vazelíny v ložiskách a pohyblivých častiach, kde sa môže dostať voda, pretože vazelína nielen maže, ale aj pomáha udržať vodu mimo citlivých častí, kam sa nemá dostať.
- Za zváženie stoja pre mestských cyklistov určite blatníky, alebo aspoň populárny Ass Saver, ktoré ich ochránia od blatového pásu na chrbte aj na tvári. Paradoxne horší ako blato z lesa, ktoré sa dá ľahko oprať, je bordel z ciest v meste. Je zmesou sadzí, oleja a všeličoho iného z áut a nedá sa ani oprať. Na mestský bicykel nie sú príliš vhodné horské blatníky, ktoré slúžia len aby jazdcovi nelietalo blato do tváre, ale od pása dolu vôbec nechránia. Naopak na jazdenie po snehu nie sú príliš vhodné mestské blatníky, pod ktoré sa nabije sneh a bude brzdiť kolesá.
- Pre jazdenie na snehu sú samozrejme vždy najvhodnejšie horské plášte, ale pri správnej technike nie je problém ani s trekkingovými. Skutoční gurmáni jazdia aj na snehu a ľade s cesťákom, ale tam už človek musí ozaj vedieť čo robí. Investícia do drahších plášťov sa ukáže po prvom daždi, kde vlastníci lacných plášťov („30 eur za plášť?! Čo je zo zlata?!“) vylietavajú zo zákrut a ležia na križovatkách a prejazdoch cez koľajnice. Rovnako nie je lepší zážitok, ako opravovať defekt lacného plášťa v daždi, blate alebo snehu.
TECHNIKA JAZDY
- Akonáhle cesta nie je suchá, jazdíme ako keby bol ľad. Zásadne sa vyhýbame všetkému namaľovanému na ceste, či už sú to priechody pre chodcov, čiary, šípky, zelené cyklotrasy v bratislave na betónovom povrchu(!!!). Všetky majú v mokrom počasí vlastnosti ako ľad. Rovnako zďaleka obchádzame napadané lístie, ktoré sa správa ešte horšie a keď na ňom človek tresne, bude navyše aj riadne špinavý.
- Ak teplota klesne pod nulu, vyhýbame sa ľadu a počas jazdy potme zďaleka obchádzame čierne miesta na zemi, to je rovnako ľad z ktorého sa svetlo odráža preč od nás. Ak už nemáme na výber a musíme ísť cez ľad, snažíme sa nerobiť prudké pohyby a používame iba zadnú brzdu. Šmyk zadného kolesa sa totiž ešte dá ustáť a po chvíľke zimného jazdenia to môže dokonca človek začať robiť naschvál, lebo je to sranda. Vtedy je dôležité preniesť viac váhy dopredu, aby predné koleso stále držalo smer, zatiaľ čo zadné odľahčené vieme správnym jemným používaním zadnej brzdy elegantne viesť šmykom cez zákruty alebo dolu kopcom. Šmyk predného kolesa na ľade neustojí nikto, preto sa mu za každú cenu snažíme predchádzať.
- Asi najúžasnejší je pocit jazdy po čerstvom snehu. Správa sa v podstate ako hlina. Dôležité však je rátať s tým, že pod tenučkou vrstvou snehu môže byť ľad. Pády na takomto povrchu sú nebezpečné, lebo sú nečakané a často vedú k zlomeninám. Rovnako pozor pri jazde v hlbokom snehu na vyjazdené koľaje od iných bicyklov. V nich sa riadenie správa dosť nepredvídateľne.
- Najnebezpečnejšie podmienky, aké sa dajú v našich podmienkach zažiť, sú, ak nastane odmäk, ktorý na druhý deň zamrzne. Všetky koľaje a stopy ktoré vznikli v kašovitom snehu stuhnú na kameň. Takýto povrch je absolútne nezjazdný, pokiaľ nemáte Fatbike alebo MTB s pneumatikami s hrotmi. S akýmkoľvek iným bicyklom treba ísť úplne mimo chodníku, ideálne po hlbšom snehu.
- Svetlo – počas zimných mesiacov sa cyklisti menia na študentov FChPT (Furt Chodím PoTme). Svetlá v tomto období sú absolútna nevyhnutnosť pre vlastnú bezpečnosť aj bezpečnosť chodcov, ktorých aspoň malá časť vám neskočí do cesty na ktorej nedokážete včas zabrzdiť. Zvyšní to spravia aj tak, ale to už je na inú debatu.
- Menej je viac. Chlad neskutočne vyčerpáva. Cyklista, ktorý v lete bez problémov zvláda stovky kilometrov v jednej jazde, v zime zvládne za ideálnych podmienok tak do 70km, v snehu tak do 30km. Takže nikdy nepreceňovať svoje sily a začať na snehu krátkymi trasami. Horské jazdenie v zime je doslova životu nebezpečné, ak by človek niekde spadol a zostal ležať. Ideálne je vo dvojici, alebo po známej trase, kade chodia ľudia.
- Elektronika – s chladom prichádza ďalší problém, ktorý si kopa ľudí uvedomí, až keď je neskoro. Lítiové batérie neznášajú chlad a vybíjajú sa výrazne rýchlejšie. Strata dát z Garminu, ktorý zdochol v polovici jazdy, možno až tak nebolí. Ale v prípade, že sa človeku stane niečo vážnejšie hlbšie v lese, alebo ešte aj potme, posledné, čo potrebuje, je vybitý telefón, s ktorým by si zavolal pomoc. Telefón preto vždy nosiť vo vnútornom vrecku, čo najbližšie k telu, aby bol aspoň ako tak v teple. V prípade extrémnych mrazov sa mi osvedčila verzia mať telefón priamo na bruchu alebo stehne pod oblečením. Čím staršia batéria, tým menej vydrží v chlade.
Na záver teda krátke zhrnutie: v zime chrániť proti chladu hlavu, krk, prsty, orgány (obličky, mechúr), kríže, chodidlá a elektroniku. Obliekať sa tak, že prvých 5-10 minút, kým sa nezahrejem, mi je zima. Ak je človeku teplo už keď stojí pred domom, na bicykli sa bude potiť a bude mu ešte väčšia zima. Okrem suchého povrchu jazdiť ako keby bol ľad, nerobiť prudké pohyby s riadením a premýšľať dopredu, či nebude treba brzdiť, čo následne robiť veľmi plynulo.
PRÍĎTE SI DO ŠPORTSERVISU VYBRAŤ VÝBAVU NA JESEŇ A ZIMU. ZOZNAM TOP PRODUKTOV NÁJDETE TU.
Foto: archív Juraja Ozimyho a Petra Strenka