Posledný májový víkend sa v bikeparku za Novým Mestom nad Váhom diali veci! V Kálnici sa konal už 7. ročník najväčšieho bajkového festivalu na Slovensku Birell BikeFest 2017. Stovky nadšencov, pretekárov, divákov a tím organizátorov sa postarali o fantastickú atmosféru. Report vám prináša jazdkyňa Športservis Teamu Bianka Babačová.
CTM Enduro Festival
Festival sa každým rokom zväčšuje a výnimkou nebol ani tento ročník, čo sa najviac prejavilo pri čoraz obľúbenejšej disciplíne – CTM Enduro Race. Tá bola tento rok zaradená aj do stredoeurópskej enduro série.
Vyše 400 pretekárov sa postavilo na štart (okrem tých, ktorí sa na štart nepostavili, ale tak trochu proti dobrým mravom vyrazili na prvú RSku1 – rýchlostnú skúšku – už v predstihu) okolo 11. hodiny, aby v niekoľkominútových rozstupoch postupne vyštartovali na pohodový výšľap k prvej zo šiestich rýchlostných skúšok.
Už po pár metroch bolo jasné, že delený štart je len márnym pokusom o roztrhanie pelotónu. Moje obavy sa potvrdili, keď sme dorazili do dlhého radu čakajúcich pretekárov na kopci. Odštartovať sa nám podarilo po vyše hodinovom čakaní, čo sa, samozrejme, odrazilo aj na výkone stuhnutých pretekárov.
Musím ale vyzdvihnúť novú RSku, ktorá tento rok nahradila hornú časť prvého transferu 2 a občerstvovačku po RS2. Počasie vyšlo na jednotku a tak sa už na ďalších RSkách takmer nestálo. Nepríjemný bol prach, ktorý úradoval hlavne na RS5, ale celkovo tento ročník hodnotím ako viac než príjemný.
V cieli nám čas odpípal samotný principál kálnického eldoráda, Michal. Včasne prihlásených účastníkov s menom na štartovnom čísle vítal osobne, čo navodilo pocit priam až rodinnej atmosféry.
Každopádne je vidieť, že organizátori robia všetko preto, aby súťažiacim pripravili nezabudnuteľné preteky a verím, že časom sa im podarí vychytať všetky muchy. Možno by nezaškodilo vypočuť volania účastníkov po organizovanejšom či skoršom štarte, nejakom tom fotografovi navyše (mne osobne fotky nechýbajú, aj tak na nich vždy vyzerám ako chlapec, ktorý práve ušiel z polepšovne). A k tomu samozrejme ešte Piña colada s dáždničkom v cieľovej rovinke a masér a… Skrátka, nedá sa ulahodiť každému. Thumbs up!
Jednou z nevýhod CTM Enduro Race bohužiaľ zostáva fakt, že súčasne s ním sa konajú aj divácky najatraktívnejšie preteky festivalu – Garmin Slopestyle FMB World Tour.
Doteraz si spomínam na môj prvý ročník pred tromi rokmi, keď som slopestyle videla na vlastné oči. Verím, že aj tento rok nesklamal a prezerajúc si viac než nadupanú fotogalériu ticho závidím všetkým, ktorí to ródeo videli naživo. Ak sa oplatí vyraziť na BikeFest nebajkerom, tak je to rozhodne pre toto a, samozrejme, ešte pre nočný dual slalom.
Pri tejto príležitosti by som chcela vyzdvihnúť oblečenie hostesiek pri odovzdávaní cien. Oproti minulému roku boli rozhodne viac oblečené než vyzlečené a myslím si, že to nijako neubralo na ich kráse. Fenoménom “podium girls” sa už začínajú zaoberať na pretekoch po celom svete a úprimne ma potešilo, že sa tento trend preniesol aj ku nám. Týmto ďakujem komukoľvek, kto to má na svedomí, za výborný nápad.
Kellys Bikefest Maratón
Kálnický polmaratón má pomerne nezaujímavý profil pripomínajúci písmeno M s poriadne doširoka roztiahnutými nožičkami. To v praxi znamená, že budete väčšinu maratónu potiť krv a frflať na e-bikerov, ktorí Vás zhruba po 6 kilometroch začnú neúprosne predbiehať so svojim charakteristickým turistickým posedom a úsmevom na perách.
Vy im to však môžete vrátiť, keď po krátkom zjazdíku k občerstvovačke a následnom kratšom stúpačiku zavelíte “Pusti brzdy!” a zvyšok maratónu už len počítate letiace kilometre na tachometri. Ten pocit, keď predbiehate e-bajky, rozhodne vynahradí všetko utrpenie z prvých 15 kilometrov.
Netreba však podceňovať terén a, aj keď sa to nezdá, suché a prašné trate vedia vytrestať viac než blato po daždi.
Mne sa tento rok podarilo nielen že nespadnúť, ale vylepšila som si osobný rekord na trati o vyše 13 minút. Nesmierne spokojná som sa vrhla k výsledkovej listine a márne hľadala svoje meno. Pri tabuli som sa stretla s ďalšími tímovými pretekármi v dresoch Športservisu, čo mi zdvihlo náladu a trochu rozptýlilo chmúrne myšlienky.
Možno aj vďaka tomu som napokon prišla na to, kde sa stala chyba a všetko sa vysvetlilo. Došlo totiž k zámene štartovných čísel. Tímová kolegyňa Janka obsadila 1. miesto v kategórii Ženy nad 40 na 23 km a ja 3. miesto na tej istej trati v kategórii Ženy 19-39 a tak trochu úsmevné 17. miesto v kategórii muži 19-39 pod menom Filip. 😉
